10. April 2010 · Write a comment · Categories: book · Tags:

Dominik Tatarka: Prútené kresláArtfórum, Bratislava 2009

jh: vrána vrána

…

Jednoducho sa nechcela bozkávať – to jej nebolo dosť vážne a vôbec dosť – a ani milenkou nechcela byť nikomu, ani mne nie, keď si nemohla myslieť, že mu bude i ženou. Tie dve predstavy boly u nej nerozlučne zviazané. Prv než prišla medzi nami na to reč, pochopil som to. I keď som nebol menej samoľuby a ani nie citlivejší ako ostatní mládenci v mojich rokoch, domyslel som si Danieline podmienky, domyslel a mlčky aj na ne pristúpil – lebo som bol cudzincom z krajiny nikoho. Neprešiel deň, ktorý by mi nie desať ráz nejakým spôsobom nepripomenul ústami priateľov, titulkami v novinách, žurnálmi v kinách, že moju vlasť a mňa osobne čochvíľa pohltí nepriateľ, ktorého som nenávidel. Položenie cudzinca ukladalo mi povinnosť byť ostražitý voči sebe.

…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *